Disciplína

 

-         Povedzte len to, čo má byť urobené, nepridávajte zbytočné nepekné komentáre („Kabáty patria na vešiak" miesto „Ty si taký neporiadnik. Koľkokrát ti mám hovoriť, že kabáty patria na vešiak?" „Vždy sa drž maminky za ruku, keď prechádzame cez cestu" miesto „Čo je to s tebou? Nevieš, aké je nebezpečné behať cez cestu? Chceš, aby ťa zrazilo auto? Chceš, aby som dostala infarkt?").

-         Požiadavky treba formulovať jasne, výstižne a primerane veku, aby im dieťa rozumelo. Niekedy dieťa neposlúchne iba preto, že nechápe, čo od neho vlastne chceme. Požiadavky musia byť čo najviac konkrétne. Ak sú veľmi všeobecné, dieťa nevie, čo všetko si má pod nimi predstaviť. Miesto „Buď dobrý!" alebo  „Správaj sa slušne!" použijeme „Nenadávaj bratovi", „Uprac si hračky".

-         Skúste hovoriť menej a používajte jednoslovné požiadavky. Krik a nadávky nebudú potrebné. (Keď musel otec pripomenúť dcére, aby si vzala rukavice, než pôjde von, povedal jednoducho: „Rukavice!" Žiadne ďalšie vysvetľovanie nebolo potrebné.)

-         Začnite požiadavku slovom „Až" miesto „Ak" („Až si upraceš hračky, pôjdeme do parku" naznačuje, že očakávame, že dieťa bude spolupracovať. „Ak si upraceš hračky, pôjdeme do parku" naznačuje, že máme pochybnosti, že sa dieťa podriadi).

-         Eliminujte zvyčajný negatívny dopad, ktorý má slovo „NIE". Nahraďme ho slovom ÁNO. („Áno, dostaneš sladkosť, keď si očistíš blato z topánok" miesto „Nie! Ani za svet. Čo tie zablatené stopy po celej kuchyni?")

-         Majme na pamäti, že samotné zákazy nestačia. Dieťaťu treba dať aj návrh, ako má postupovať. Často opakujú nevhodné správanie v určitej situácii len preto, že nevedia, ako inak by sa dala riešiť.

-         Oceňte dieťa za spoluprácu, dobré správanie.

-         Skúste sa na veci pozrieť z detskej perspektívy, niektoré príkazy možno nahradiť pobádaním (Aby matka dostala deti z parku, v ktorom sa im veľmi páčilo, dopredu im oznámila, koľko ešte ostáva času, včas ich upozornila, že sa už blíži čas odchodu. Niekedy im dala prekvapenie do auta, napr. nálepky. A samozrejme ich nezabudla pochváliť, keď išli do auta rýchlo a bez odvrávania.)

-         Vymyslite pre deti jasné pravidlá, ktoré pomôžu určiť a upevniť hranice bez toho, aby to útočilo na ich osobnosť.

-         Dôležité pravidlo v pravú chvíľu zopakujeme, predídeme tak opakovaným chybám (Budeme prechádzať cez cestu. Čo teraz musíme urobiť? Držať sa maminky za ruku, pozrieť sa na obidve strany a opatrne prejsť.)

-         Vyvoďte patričné dôsledky, ktoré sú priamo spojené so správaním dieťaťa, dávajú zmysel vám aj dieťaťu a ktoré pomôžu, aby dieťa za svoje nevhodné správanie cítilo ľútosť a nie túžbu po pomste. (Dieťa má zakázané chodiť s pohárom džúsu. Opäť raz neposlúchne a džús vyleje. Miesto kriku a dohovárania ho zapojíme do upratovania vzniknutých škôd primerane jeho veku. Zároveň znova pripomenieme pravidlo, napr. že sa má napiť priamo na mieste a nemá s plným pohárom chodiť).

-         Majme na pamäti, že logické dôsledky sú najúčinnejšie, ak nasledujú bezprostredne po nežiaducom správaní.

-         Odmietame vždy len nevhodné správanie, nikdy nie dieťa. Musíme si dať veľký pozor na výber slov. Nie sú vhodné formulácie typu: „Ty si zlý!" Ak budeme dostatočne dlho dieťaťu opakovať, že je zlé, uverí tomu a prestane sa snažiť o zlepšenie.

-         Nie je vhodné odopieranie prejavov lásky za zlé správanie („Dnes si bol zlý, tak nebude žiadna pusa na dobrú noc" alebo „Teraz ťa neľúbim, lebo si neupratal hračky")

-         Skúste vytvoriť spojitosť medzi zákazom a činnosťou, ku ktorej sa vzťahuje. Hovorte autoritatívnym tónom, ale bez kriku.

-         Zvážte si, či stojí za to vyvolávať konflikt. Bojovať so všetkým vás i celú rodinu stojí príliš veľa energie. Spýtajte sa sami seba - bude toto dôležité aj za hodinu?

-         Pozrite sa na to, čo stojí za nevhodným správaním - možno tak do budúcnosti dokážete problému predísť tým, že dáte dieťa skôr spať, dáte jasnejšie pokyny, budete mu venovať viac pozornosti, alebo napr. zmeníte zasadací poriadok.

-         Dajte si čas na odreagovanie, upokojenie. Neriešte tieto veci v hneve a záchvate zlosti, keď nemôžete pokojne rozmýšľať a reagujete unáhlene. Narátajte do 10, choďte na pár minút do vedľajšej miestnosti, na balkón na čerstvý vzduch.

-         Nezabúdajte, že výprask nie je účinný a prináša riziko, že je dieťa zbytočne ponížené a začne sa mstiť. Trest často vedie len ku vzdoru, vlastné správanie nenapráva.

-         Plánujte dopredu, mnohým problémovým situáciám sa dá predísť. (Idete k lekárovi a očakávate, že bude plná čakáreň, vyzbrojte sa hračkami, dobrotami, pastelkami).

-         Rozhodnite, o ktorých veciach sa nebude nikdy vyjednávať, o ktorých sa dá vyjednávať občas a o ktorých sa dá vyjednávať vždy. Dieťa sa bude cítiť bezpečnejšie a istejšie vo svete, ktorý má jasné pravidlá a je predvídateľný.

-         Niekedy stačí odpútať pozornosť dieťaťa iným smerom.

-         Majte na pamäti, že naučiť dieťa disciplíne je dlhodobý  proces. Výrazne pomáha, ak sme v uplatňovaní pravidiel dôsledný. Dieťa si ich skôr osvojí, nemá potrebu vyjednávať, naučí sa predvídať, čo sa stane.

-         Problémy by sme s dieťaťom mali riešiť vtedy, keď sme obaja v psychickej pohode. Je ťažké poslúchať a rešpektovať jeden druhého, keď sme chorí, unavení, nahnevaní, urazení.

-         K zásadným problémom sa môžeme vrátiť znova, keď sme všetci v pohode, znova si zopakujeme pravidlá, dohodneme sa, ako postupovať ďalej.

 

Podľa knihy Výchova dětí, 1000+1 rada pro každou situaci (Gail Reichlin, Caroline Winkler)

logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one