Detská žiarlivosť

 

 

 

            Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa - napr. svojho súrodenca - alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa - zdanlivo na jeho úkor - venuje. Dieťa sa cíti zanedbávané a opustené.

            Časté prípady detskej žiarlivosti sa objavujú u prostredného dieťaťa, ktoré sa cíti odstrčené, lebo sa domnieva, že ho starší súrodenec obmedzuje svojím vekom, vyspelosťou a prevahou, že staršieho uznávajú a neobmedzujú, kým väčšiu starostlivosť, pozornosť a lásku venujú zasa najmladšiemu dieťaťu. Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov. Čím sú deti od seba vekovo vzdialenejšie, tým zriedkavejšie sa prejavy detskej žiarlivosti vyskytujú. Niektoré deti svoju žiarlivosť prejavujú otvoreným nepriateľstvom, ba sú schopné aj telesne ublížiť mladšiemu súrodencovi. Iné žiarlivé deti zasa v úsilí upútať na seba pozornosť rodičov strácajú už nadobudnuté návyky a osvojené detské zručnosti, zrazu sa nevedia samy obliecť, umyť a pod. a žiadajú rodičov, aby im pomáhali. U niektorých žiarlivých detí sa zasa objavia neurotické poruchy a rozličné ťažkosti, ako sú rečové poruchy, nočné pomočovanie, tiky, vzdorovitosť, odvrávanie, nechuť do jedla, prejavy neposlušnosti, nespokojnosť, nápadné cmúľanie prstov, nočné zdesenie, poruchy spánku, agresívnosť, bitkárstvo, zádrapčivosť a žalovanie.

            Všetky prejavy detskej žiarlivosti majú kompenzačný charakter, dieťa sa nimi pokúša vynahradiť si to, o čo bolo v skutočnosti alebo len vo svojich predstavách ukrátené a čo by chcelo mať. Dieťa, ktoré je pre svoj vzhľad predmetom posmechu spolužiakov, môže chorobne žiarliť a mať nepriateľský postoj aj voči celému žiackemu kolektívu, z ktorého ho vrstovníci alebo spolužiaci vylučujú a v ktorom ho ponižujú.

            Niektoré deti žiarlia na dospelú osobu, na jedného z rodičov, sú zaujaté voči priateľom rodičov, učiteľom alebo kamarátom.

            Žiarlivosť má mnoho prejavov. Pre citový vývin dieťaťa je horšie, keď svoju žiarlivosť skrýva, tají a uzatvára do seba, ako keď ju dáva najavo agresiou. V takýchto prípadoch sa obyčajne žiarlivosť prejaví spomenutým návratom na nižší stupeň. Detskú žiarlivosť obyčajne podnietia v deťoch sami rodičia, napríklad tým, že jedno dieťa dávajú za príklad druhému. Táto metóda je zlá, neosvedčila sa, lebo dieťa sa cíti ponížené, odstrčené a rodič tým dosahuje opačný výsledok, než chcel.

 

Ako postupovať, keď u svojho dieťaťa zbadáte prejavy detskej žiarlivosti?

 

            Detskú žiarlivosť treba čím prv likvidovať takým spôsobom, aby sa žiarlivé dieťa vnútorne uspokojilo a prestalo žiarliť. Každý prípad detskej žiarlivosti treba riešiť individuálne, podľa konkrétneho obsahu, veku dieťaťa, okolností, za ktorých sa detská žiarlivosť objavila, a osoby, ktorá ju vyvolala. Keď je dieťa zdravé, telesne nepostihnuté a má normálne intelektové schopnosti, žiarlivosť sa uňho v mnohých prípadoch dá rýchlo a bez následkov zlikvidovať.

            Ak je dieťa trvalo postihnuté telesne alebo duševne a svoj nedostatok si uvedomuje, treba postupovať uvážene, u takého dieťaťa je žiarlivosť hlboko zafixovaná, podopretá nenávisťou a závisťou, ťažko sa dá zlikvidovať celkom. V takých prípadoch treba dieťa aspoň psychicky uspokojiť aby nadobudlo pocit istoty, aby sa jeho sebadôvera posilňovala a aby získalo duševnú rovnováhu a uspokojilo sa s daným stavom. I postihnuté dieťa musí byť presvedčené, že ho rodičia napriek jeho nedostatku majú radi a sú preň oporou.

            Každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: rodičia dieťaťu vysvetlia, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru ako ono, aby nezahynul, práve tak aj viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu treba vysvetliť, že keď bolo ono v tom veku, starali sa oň práve s takou láskou a práve tak o ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Pritom treba úzkostlivo dbať o to, aby sa žiarlivé dieťa necítilo ukracované, treba mu venovať zvýšenú starostlivosť a zvýšené prejavy lásky a nežnosti, aby sa presvedčilo, že ho rodičia stále rovnako ľúbia.

            Keď dieťa v školskom veku žiarli na spolužiaka, treba ho povzbudzovať, prejavovať vieru v jeho schopnosti a usilovať sa, aby dieťa dosahovalo úspech podľa svojich schopností a miery nadania, čím sa jeho sebadôvera začne upevňovať a dieťa začne úspešne súťažiť so spolužiakmi. Ťažšia situácia vznikne, deď sú v jednej rodine deti z rozličných manželstiev a majú iných rodičov, keď niektoré dieťa uprednostňujú na úkor žiarlivého dieťaťa. Aj v takýchto prípadoch treba postupovať podľa zásad spravodlivosti, lebo ukracované dieťa trpí pocitom krivdy a nespravodlivosti, nedostatku pozornosti zo strany vychovávateľov, ktorú si podľa svojich predstáv zaslúži.

            Detskú žiarlivosť by bolo treba likvidovať čím prv, lebo čím dlhšie trvá stav, ktorý ju vyvolal, tým pevnejšie a na dlhšie sa detská žiarlivosť zafixuje, tým ťažšie sa z nej dieťa dostane. Keď sa žiarlivosť a skony k nej udržia do mladíckeho alebo dospelého veku, narobí žiarlivej osobe mnoho nepríjemností a vyvolá mnoho konfliktov. Veľmi často a intenzívne sa detská žiarlivosť prejavuje u jedináčikov, ktorí sú citovo príliš upnutí na matku. Keď matka jedináčika prejavuje pozornosť voči iným osobám, jedináčik často začne žiarliť a narobí matke mnoho starostí.

 

 

 

 

Spracované podľa knihy Dr. Ľudovít Repáň - Psychológ bez čakárne

logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one