Disciplína verzus trest

 

-         Je prirodzené, že väčšina 2-5 ročných detí sa správa nevhodne - niektoré príležitostne, iné pravidelne. Nie je to porucha. Hoci nevieme vždy presne predpovedať, kedy sa ďalší výbuch nevhodného správania objaví, vieme kontrolovať to, ako naňho zareagujeme.

-         Disciplína vo výchove sa nerovná trestu. Mala by byť založená na bezhraničnej láske a pevných hraniciach, je citlivá, ale prísna, s cieľom udržať dôstojnosť a sebahodnotu vášho dieťaťa.

-         Disciplína by mala byť procesom kedy sa dieťa učí odlišovať dobré od zlého prostredníctvom rôznych stratégií, vrátane správania a postojov rodičov, ktoré dávate dieťaťu za príklad.

-         Trest je na druhej strane druh dôsledku, ktorý má previnilcovi spôsobiť bolesť alebo stratu, poníženie alebo utrpenie ako odplatu za nejaký prehrešok. Účelom trestu je skôr to, aby dieťa „zaplatilo" za porušenie pravidiel, než aby sa dozvedelo, prečo bolo jeho správanie nevhodné a nemalo by sa v budúcnosti opakovať. Rozhnevaný rodič, ktorý sa počas vyhrotenej situácie rozhodne dieťa potrestať zvyčajne vyzerá ako človek, ktorý sa chce „pomstiť". Deti sa potom samé správajú tak, že sa chcú pomstiť a svoj čin neoľutujú, naopak pokračujú v negatívnom správaní.

-         Pozitívnym prístupom nielenže zastavíme nevhodné správanie dieťaťa, ale z dlhodobého hľadiska pomôžu dieťaťu pocítiť ľútosť nad tým, čo urobili a nie túžbu po pomste. Tak má šancu stať sa zodpovednejším za svoje správanie.

-         Je veľký rozdiel medzi „disciplinovaným" a „často trestaným" dieťaťom. To prvé zakúsi pevné a predvídateľné hranice, cíti sa nimi chránené, v bezpečí a milované. Druhé dieťa zažíva strach, poníženie, bolesť.

-         Rodičia sa stretávajú s dvomi základnými výchovnými situáciami - musia dieťa prinútiť, aby prestalo robiť niečo nevhodné a musia ho donútiť, aby niečo urobilo správne.

-         Disciplína je o nastavení a presadení hraníc a v zabránení dieťaťu v nevhodnom alebo dokonca nebezpečnom správaní bez toho, aby sme sa dotkli jeho osobnosti alebo poškodili jeho sebaúctu.

-         Obzvlášť v ranom veku rodič prijíma zodpovednosť za vedenie svojho dieťaťa s múdrosťou, láskou a hranicami tak, že sa stane externou kontrolou dovtedy, kým dieťa nebude jedného dňa schopné kontrolovať samé seba (sebakontrola). Dieťa sa učí rozlišovať dobré a zlé tak, že mu neustále vštepujeme hodnoty a spoločenské normy, ktoré postupne pomáhajú utvárať jeho svedomie. Postupom času sa dobre vychované dieťa samé naučí ovládať svoje impulzy, je schopné konštruktívne riešiť problémy a vyvinie si schopnosť súcitiť s druhými ľuďmi.

-         Vždy u dieťaťa dosiahneme viac pozitívnym prístupom než negatívnym, ako sú napr. bitky, krik, nadávky, kritizovanie a vyhrážanie sa. Je mnoho spôsobov, ako postupovať pozitívne. Pri vyberaní určitej stratégie je dôležité mať realistické očakávania. Je nutné vychádzať zo schopností dieťaťa, stupňa jeho vývinu, jeho osobnosti a temperamentu. Jeden rodič by napr. mohol reagovať tak, že poskytne dieťaťu obmedzený výber možností, iný by pristúpil k použitiu humoru alebo rozptýlenia pozornosti, iný sa rozhodne použiť logické dôsledky. Každá rodina je iná, každá si vyberie iný spôsob, ale všetky môžu fungovať rovnako efektívne.

-         Žiaden rodič nie je dokonalý. Každý občas povie alebo urobí niečo, čo nechcel. Je dôležité sa z vlastných chýb poučiť, snažiť sa im v budúcnosti vyhnúť.

Ponúkame vám 4 základné spôsoby, ako zareagovať na nevhodné správanie dieťaťa:

-         Okamžitá reakcia - premýšľajte o dôsledkoch ihneď a ihneď ich aj zrealizujte. Majte ale neustále na pamäti, že dôsledky musia byť primerané, musia sa týkať nevhodného správania dieťaťa a musia zachovať jeho dôstojnosť. Ak napr. dieťa na pieskovisku hádže piesok na kamaráta, vezmite ho z pieskoviska alebo sa choďte venovať aktivite, pri ktorej bude dodržiavať pravidlá. Ak hádže jedlom, dajte mu handričku alebo metličku, aby vám pomohlo poupratovať neporiadok. Len ak reagujeme bezprostredne po vzniknutej situácii a naša reakcia priamo súvisí s tým, čo dieťa vyviedlo, dokážeme jeho správanie spoľahlivo ovplyvňovať do budúcnosti.

-         Vopred premyslená reakcia - vymyslite si dôsledky nevhodného správania vopred, a v kritickej situácii dieťa už len upozornite na to, čo ste sa dohodli („Pamätáš si, dohodli sme sa, že ak budeš na pieskovisku robiť zle druhým deťom, pôjdeme domov".)

-          Oneskorená reakcia - nevhodné správanie okamžite pomenujte a zastavte, ale doprajte si čas na premyslenie, čo budete robiť ďalej. („Hovoriť bračekovi, že je hlúpy, sa nesmie. Potrebujem chvíľu čas, aby som sa rozhodla, čo s tým urobím"). Tento druh reakcie môžeme použiť až u starších detí. Deti do troch rokov žijú prítomnosťou, oneskorený dôsledok si nedokážu spojiť s udalosťou, na ktorú sa má vzťahovať a teda to nemá efekt.

-         Žiadna reakcia - dobrovoľne si vyberte, že budete nevhodné správanie ignorovať vzhľadom k okolnostiam. Pokiaľ ste mali dlhý deň, deti sú unavené a vy ste psychicky vyčerpaní, nechajte to občas jednoducho „plávať". Dávajte si však pozor, aby sa to nestalo príliš častým pravidlom. Znehodnotili by ste tak všetko, čo sa vám dovtedy podarilo dosiahnuť.

 

Podľa knihy Výchova dětí, 1000+1 rada pro každou situaci (Gail Reichlin, Caroline Winkler)

logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one