Dohadovanie

 

Mnoho bežných každodenných situácií, ktoré sa týkajú rivality medzi súrodencami, času jedla, spánku, učenia na nočník, upratovania hračiek alebo umývania zubov či vlasov, sa môžu zmeniť v hádku.

 

-         Uvedomte si, že slová, ktoré použijete k presadeniu svojich požiadaviek môžu mať vplyv na to, ako dieťa zareaguje. Keď dieťa cíti, že ste skôr na jeho strane, napätie, zlosť alebo dokonca žiarlivosť sa môžu rozplynúť.

-         Uistite dieťa v jeho pocitoch, aj v tých negatívnych. Pocit, že mu rozumiete, môže byť natoľko ukľudňujúci, že mnohokrát zabráni hádkam.

-         Keď na vás dieťa kričí, nekričte aj vy naňho. Len prilievate olej do ohňa.

-         Presne popíšte, čo vidíte. Nič viac. („Vidím na zemi obaly od cukríkov. Kam patria odpadky?" miesto „Nemôžem uveriť tomu, aký tu máš zasa svinčík. Ty si také prasiatko. Okamžite pozbieraj tie papieriky od cukríkov, inak bude zle").

-         Skúsme situáciu pomenovať najmenším počtom slov. Pri dlhom monológu je väčšia pravdepodobnosť, že nás dieťa prestane počúvať.

-         Používajte „JA" tvrdenia, aby ste vyjadrili, čo cítite (Som nahnevaná, keď vidím ten neporiadok).

-         Povedzte, čo sa musí urobiť (Papieriky patria do koša).

-         Vyhnite sa dohadovaniu tým, že poviete: „Áno, ale až urobíš..." miesto zvyčajného „Nie".

-         Pri náročnejších úlohách dieťaťu pomáhame. Niekedy tiež musíme poľaviť zo svojich nárokov. Oceníme skôr proces, než výslednú kvalitu prevedenia. Nemali by sme skĺznuť k tomu, že budeme robiť veci za dieťa, pretože nie sme spokojní s tým, ako to robí a radšej si to spravíme sami. Dieťa si na to môže zvyknúť a náročky robiť veci nesprávne.

-         Skúste počítanie, aby ste dali dieťaťu najavo, že to myslíte vážne. Efekt to má najmä vtedy, ak ste to už v minulosti skúsili a v prípade neuposlúchnutia vyvodili dôsledky.

-         Dôrazne oznámte alebo varujte, než začne zmena. Môže to pomôcť minimalizovať dohadovanie. Dieťa je niekedy tak zabrané do činnosti, ktorú vykonáva, že je preňho nemožné okamžite ju ukončiť. Ak ho včas dopredu upozorníte na zmenu, dáte mu čas sa pripraviť. („Za pol hodiny ideme obedovať. Pomaly sa dohraj a uprac si hračky." Po 20 minútach mu môžeme znova pripomenúť: „Ešte 10 minút".)

-         Ak je pre vás „NIE" neprijateľná odpoveď, neklaďte dieťaťu otázky, na ktoré sa dá odpovedať len „ÁNO" a „NIE". (Miesto otázky „Chceš jesť?" sa môžeme spýtať „Dáš si zemiaky alebo ryžu?")

-         Dajte dieťaťu šancu odčiniť to, čo urobilo zle. (Dieťa sa zlostí a kričí, pretože sa mu nedarí poskladať hrad z piesku. „Budem sedieť tam vedľa a čakať na teba. Až sa upokojíš, prestaneš kričať a budeš sa so mnou rozprávať slušne, tak príď za mnou a dokončíme náš hrad". Je dôležité, aby sme dieťa neodmietli, keď sa upokojí a príde za nami. Nemali by sme mu ani vyhadzovať na oči jeho predchádzajúce správanie.)

-         Nájdite si spôsob, akým ukončiť hádku ešte skôr, než začne. Všímajte si varovné príznaky u seba alebo dieťaťa a zakročte skôr, než sa celá situácia vyhrotí. (Matka cíti, že ju provokovanie dieťaťa začína príliš rozrušovať a vyčerpávať a hrozí, že sa neovládne a začne kričať, tak povie: „Som teraz príliš unavená, idem si na chvíľu odpočinúť". Rovnako môžeme poslať dieťa, aby sa išlo upokojiť do svojej izby. V tomto prípade však dieťa musí vedieť, že až sa upokojí, môže sa kedykoľvek vrátiť a my ho bez výčitiek prijmeme.)

-         Štekať príkazy a hrozby, nadávky a obviňovanie zvyčajne len prilieva olej do ohňa a napomáha vypuknutiu konfliktu. Stiahnite sa do ústrania, upokojte sa, snažte sa na situáciu pozrieť s odstupom, objektívne, bez zbytočných negatívnych emócií.

-         Skúste problémy riešiť, až sa všetci upokoja, nie v zápale boja. Je však dôležité, aby sme situáciu riešili. Nemalo by sa stať, že si vezmeme oddychový čas a potom sa na všetko zabudne. Akonáhle sa všetci upokoja, mali by sme sa vrátiť a problém, ktorý nastal, riešiť. Na druhej strane sa pýtajme sami seba, či zbytočne nenafukujeme hocijakú maličkosť.

-         Dovoľte dieťaťu prispieť k tomu, ako vyriešiť nápravu situácie. Pomôžete mu uvedomiť si, že na jeho pocitoch a názoroch záleží. Rozhodujúce slovo ale musí mať vždy rodič.

-         Uvedomte si, že správanie dieťaťa je zvyčajne zamerané na upútanie vašej pozornosti. Krik, nadávanie, vyhrážanie, kritika sú pre dieťa formou pozornosti. Pre dieťa je lepšia negatívna pozornosť ako žiadna. Preto je často oveľa účinnejšie pochváliť ho za to, čo urobilo dobre, miesto neustálej kritiky za to, čo robí zle. (Miesto toho, aby sme dieťa stále dokola upozorňovali, aby sa nevrtelo a neskákalo, ho pochválime za to, že minútu vydržalo v pokoji).

-         Vyhnite sa prehnaným reakciám na správanie, ktoré by ste už nechceli vidieť. Niekedy môže práve táto prehnaná reakcia pomôcť problému sa zafixovať.

-         Pokiaľ ste používali určitú stratégiu - krik, podplácanie, vysvetľovanie - ktoré nefungovali, je na čase skúsiť niečo iné.

-         Nezabúdajte, že pri dohadovaní neexistuje víťaz. Ak dovolíme, aby situácia prerástla do konfliktu, prehráva aj rodič, aj dieťa.

 

Podľa knihy Výchova dětí, 1000+1 rada pro každou situaci (Gail Reichlin, Caroline Winkler)

logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one