Klamstvo
Nechceme, aby naše deti ostali pri klamstve nepotrestané, ale zdá sa nám, že za každé klamstvo ich trestať nie je to pravé.
PREČO DIEŤA KLAME:
- Hranica medzi fantáziou a realitou dieťaťa je veľmi malá. Často si rado prifarbuje to, čo hovorí. Často fantazíruje o tom, čo nemôže mať v skutočnosti.
- Detská pamäť nie je dokonalá.
- Veľa detí si myslí, že ak jednoducho poprú, čo urobili zle, skutok zmizne a vyhnú sa trestu.
OKAMŽITÁ REAKCIA NA KLAMSTVO:
- Postavte sa ku klamstvu dieťaťa vecne - nenapádajte jeho osobnosť ani povahu. Povedzte len: „Mrzí ma, že si zjedol cukríky bez dovolenia". Nič viac.
- Ak mi budeš hovoriť pravdu, len tak ti môžem pomôcť.
- Uľahčite svojmu dieťaťu hovoriť pravdu - vyhnite sa rozhnevaným konfrontáciám. Nehovorte: „Pozri sa, čo si urobil, zaujímalo by ma, ako si to spravil" a pod.
AKO NA TO:
- Poukážte na klamstvo dieťaťa - uveďte len fakty, bez obviňovania.
- 2-3 ročné dieťa vám môže hovoriť klamstvo, ale nebude schopné porozumieť, že rodičia vedia, že klame. Napr. ak situáciu nevideli, neverí, že to naozaj vedia.
- Odolajte pokušeniu vypytovať sa na otázky, na ktoré už aj tak poznáte odpoveď. Ani dospelí nemajú radi, ak ich niekto vyšetruje, hlavné z pozície silnejšieho.
- Vyhnite sa otázkam s „horúcou hlavou" - ak sa snažíte dostať z dieťaťa úprimnú odpoveď, nevyšetrujte ho, nechajte si rozhovor medzi štyrmi očami, alebo na rodinnú radu.
- Nevyhrážajte sa dieťaťu - spôsob, akým položíte otázky môže dieťa navádzať, aby klamalo.
- Pochváľte dieťa, ak vám povie pravdu.
- Uvedomte si, že pre 1 - 5 ročné dieťa je normálne hovoriť vymyslené príbehy, nejde tu o klamstvo.
- Poprieť prítomnosť imaginárneho kamaráta nie je vhodné, pretože pre dieťa je to kamarát a je pre neho skutočný.
- Ako dieťa rastie a postupne sa zoznamuje s okolitým svetom, začína postupne jemný proces rozlišovania rozdielu medzi fantáziou a realitou.
- Pozorujte reč tela dieťaťa - hľadajte uňho známky toho, že si uvedomuje, že pozmeňuje pravdu.
- Niektoré deti klamú preto, že sa boja, že pravda by ich rodičov sklamala, alebo sa obávajú neprimeraného trestu.
- Ak dieťa niekedy zaklame, nebojte sa, že by sa stalo patologickým klamárom.
- Uvedomte si, že časté klamanie dieťaťa je len únikom pred častými trestami, alebo sa takto dieťa snaží potešiť dospelých, ktorí naň majú neprimerané očakávania.
- Pokiaľ rešpektujete a prijmete negatívne pocity alebo nevhodné správanie dieťaťa, bude vás vnímať ako spojenca a bude sa cítiť bezpečne.
- Vyhnite sa trestom, ktoré nefungujú a vedú deti len k ďalšiemu klamstvu.
- Zamerajte sa na hľadanie riešenia - napr. miesto „Všimla som si, že hračky sú stále rozsypané. Hovorila si mi, že si si ich už upratala. Zase si mi klamala." Radšej povedzte: „Ja uložím bábiky do, ty poukladaj kocky".
- Nezabúdajte, že deti berú doslovne to, čo hovoríte. Snažte sa niečo, čo sľúbite, aj splniť, pretože zo strany detí je to vnímané ako klamstvo.
- Nehoďte problém za hlavu. Ak sa dieťa prizná, hľadajte spolu riešenia problému. Priznaním sa problém nekončí.
- Podeľte sa s deťmi o vlastné zážitky, kedy bolo pre vás tiež ťažké priznať pravdu.