Klamstvo

 

Nechceme, aby naše deti ostali pri klamstve nepotrestané, ale zdá sa nám, že za každé klamstvo ich trestať nie je to pravé.

 

PREČO DIEŤA KLAME:

  1. Hranica medzi fantáziou a realitou dieťaťa je veľmi malá. Často si rado prifarbuje to, čo hovorí. Často fantazíruje o tom, čo nemôže mať v skutočnosti.
  2. Detská pamäť nie je dokonalá.
  3. Veľa detí si myslí, že ak jednoducho poprú, čo urobili zle, skutok zmizne a vyhnú sa trestu.

 

OKAMŽITÁ REAKCIA NA KLAMSTVO:

  1. Postavte sa ku klamstvu dieťaťa vecne -  nenapádajte jeho osobnosť ani povahu. Povedzte len: „Mrzí ma, že si zjedol cukríky bez dovolenia". Nič viac.
  2. Ak mi budeš hovoriť pravdu, len tak ti môžem pomôcť.
  3. Uľahčite svojmu dieťaťu hovoriť pravdu - vyhnite sa rozhnevaným konfrontáciám. Nehovorte: „Pozri sa, čo si urobil, zaujímalo by ma, ako si to spravil" a pod.

 

AKO NA TO:

  1. Poukážte na klamstvo dieťaťa - uveďte len fakty, bez obviňovania.
  2. 2-3 ročné dieťa vám môže hovoriť klamstvo, ale nebude schopné porozumieť, že rodičia vedia, že klame. Napr. ak situáciu nevideli, neverí, že to naozaj vedia.
  3. Odolajte pokušeniu vypytovať sa na otázky, na ktoré už aj tak poznáte odpoveď. Ani dospelí nemajú radi, ak ich niekto vyšetruje, hlavné z pozície silnejšieho.
  4. Vyhnite sa otázkam s „horúcou hlavou" - ak sa snažíte dostať z dieťaťa úprimnú odpoveď, nevyšetrujte ho, nechajte si rozhovor medzi štyrmi očami, alebo na rodinnú radu.
  5. Nevyhrážajte sa dieťaťu - spôsob, akým položíte otázky môže dieťa navádzať, aby klamalo.
  6. Pochváľte dieťa, ak vám povie pravdu.
  7. Uvedomte si, že pre 1 - 5 ročné dieťa je normálne hovoriť vymyslené príbehy, nejde tu o klamstvo.
  8. Poprieť prítomnosť imaginárneho kamaráta nie je vhodné, pretože pre dieťa je to kamarát a je pre neho skutočný.
  9. Ako dieťa rastie a postupne sa zoznamuje s okolitým svetom, začína postupne jemný proces rozlišovania rozdielu medzi fantáziou a realitou.
  10. Pozorujte reč tela dieťaťa - hľadajte uňho známky toho, že si uvedomuje, že pozmeňuje pravdu.
  11. Niektoré deti klamú preto, že sa boja, že pravda by ich rodičov sklamala, alebo sa obávajú neprimeraného trestu.
  12. Ak dieťa niekedy zaklame, nebojte sa, že by sa stalo patologickým klamárom.
  13. Uvedomte si, že časté klamanie dieťaťa je len únikom pred častými trestami, alebo sa takto dieťa snaží potešiť dospelých, ktorí naň majú neprimerané očakávania.
  14. Pokiaľ rešpektujete a prijmete negatívne pocity alebo nevhodné správanie dieťaťa, bude vás vnímať ako spojenca a bude sa cítiť bezpečne.
  15. Vyhnite sa trestom, ktoré nefungujú a vedú deti len k ďalšiemu klamstvu.
  16. Zamerajte sa na hľadanie riešenia - napr. miesto „Všimla som si, že hračky sú stále rozsypané. Hovorila si mi, že si si ich už upratala. Zase si mi klamala." Radšej povedzte: „Ja uložím bábiky do, ty poukladaj kocky".
  17. Nezabúdajte, že deti berú doslovne to, čo hovoríte. Snažte sa niečo, čo sľúbite, aj splniť, pretože zo strany detí je to vnímané ako klamstvo.
  18. Nehoďte problém za hlavu. Ak sa dieťa prizná, hľadajte spolu riešenia problému. Priznaním sa problém nekončí.
  19. Podeľte sa s deťmi o vlastné zážitky, kedy bolo pre vás tiež ťažké priznať pravdu.
logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one