Učenie na nočník

 

-         Veľa odborníkov dnes odporúča počkať, kým dieťa nemá aspoň 2,5 roka. V minulosti za začínalo s učením akonáhle dieťa dokázalo samostatne sedieť a teda usedelo na nočníku. Dieťa tu v tomto prípade sedí bez toho, aby bolo schopné pochopiť, čo od neho vlastne chceme a nemá to žiaden význam. Len ho zbytočne stresujeme a traumatizujeme. Odúčanie od plienok ide potom s krikom, bitkou, trestami.

-         Vhodné je začať až vtedy, keď je dieťa na túto zmenu pripravené, to znamená:

o       je nespokojné, keď je v mokrých, špinavých plienkach,

o       oznamuje vám, kedy bude čurať alebo kakať,

o       chápe účel nočníka alebo toalety,  je zvedavé, ako ostatní používajú záchod,

o       zostane suché po dobu niekoľkých hodín medzi výmenou plienok alebo sa prebudí suché po krátkom spánku,

o       koná potrebu v pravidelných predvídateľných intervaloch,

o       sťahuje a naťahuje si samo nohavice.

-         Majte na pamäti, že vekové rozpätie, behom ktorého sa predpokladá kompletné zvládnutie tejto úlohy, je veľmi široké (od 2 do 5 rokov). Úlohu tu zohrávajú faktory ako ovládanie svalov, zvieračov, povedomie o vlastnom tele a pod.

-         Vlastné učenie má význam až vtedy, keď dozrejú nervové spoje medzi mozgom, nervami a svalmi, ktoré ovládajú zvierače, čiže dieťa „cíti potrebu" vyprázdniť sa. Musí byť schopné si uvedomiť, že má plný mechúr a stihnúť dobehnúť na záchod. Nástup je u každého dieťaťa individuálny, niektoré to cíti skôr, iné neskôr, dievčatá bývajú spravidla šikovnejšie ako chlapci. Na začiatku dieťa cíti, „že sa mu chce", až keď je neskoro a má mokrú plienku. Neskôr to cíti ešte predtým, ale ten interval je taký krátky, že keď vám to aj oznámi, než mu stihnete stiahnuť nohavice, je neskoro. Až vo chvíli, keď dieťaťu jeho telo povie, že je čas konať potrebu a dokáže svoje telo ovládnuť natoľko, aby stihlo dobehnúť na záchod a vyzliecť sa, má zmysel začať s tréningom.

-         Je dobré, ak dieťaťu ukážeme, ako na to - dieťa pozoruje rodiča alebo staršieho súrodenca pri vykonávaní potreby.

-         Ak dieťa odmieta nočník, môžeme vyskúšať detskú dosku na WC. Nie je vhodné učiť dieťa chodiť rovno na veľký záchod. „Žuchnutie" zadočka do misy ho môže naľakať a celý proces výrazne zabrzdiť.

-          Pomáha aj vhodné oblečenie, ktoré si dieťa ľahšie vyzlečie - napr. pohodlné tepláky na gumičku miesto nohavíc na zips, gombíky, prípadne aj s opaskom.

-         Za teplého počasie vyzlečte dieťa donaha a vezmite nočník na záhradu. Je to učenie bez rizika, že sa dieťa pociká a zašpiní koberec, na druhej strane ale pocíti, čo urobilo.

-         Nechajte dieťa očistiť sa po „nehode". Postavte ho blízko toalety a nechajte ho použiť toaletný papier, aby sa očistilo, miesto toho, aby ste ho položili a urobili všetko zaňho, ako keď bolo ešte bábo.

-         Pochváľte dieťa - napr. za to, že vám oznámi, že sa „mu chce", sedí na záchode aj keď nemusí, stiahne si samo nohavice, spláchne WC, umyje si ruky, ... V rámci pochvaly a motivácie môžete využiť aj názorné vizuálne pomôcky - napr. si dieťa lepí hviezdičky na chladničku.

-         Skúsme to odľahčiť, využijeme zmysel pre humor - napr. chlapcom na dno nočníka „nakreslíme" terčík z tekutého mydla, do ktorého triafajú.

-         Predvídajte „nehody" a keď už sa stanú, utvrďte dieťa v tom, že sa to môže stať. Netrestajte dieťa, ani ho nenechávajte príliš dlho v špinavom oblečení za trest. Môže to dieťa traumatizovať a odďaľuje to celý proces úspešného učenia.

-         Určite sa vyhnite trestom našich starých mám, ako bolo umývanie dieťaťa studenou alebo horúcou vodou, ponechanie dieťaťa niekoľko hodín v špinavej plienke, bitka, krik a pod. Nemajú absolútne žiaden výchovný efekt, celú situáciu len zhoršujú. Navyše neprospievajú ani vzťahu rodič - dieťa.

-         Deti sú niekedy tak zabrané do hry, že nevnímajú potrebu si odskočiť. Pomôcť nám môže budík nastavený v pravidelných intervaloch, ktorý dieťaťu pripomenie, že je čas na nočník. Pomôcť môže aj to, keď má dieťa viac nočníkov, najmä vo väčšom byte alebo viacpodlažnom rodinnom dome.

-         Pokiaľ dieťa učeniu odoláva, nenaliehajte naňho príliš nasilu. Vyhnete sa tak zbytočným konfliktom. Násilné nútenie na nočník celú situáciu ešte viac zhoršuje.

-         Uvedomte si, že učenie na nočník si vyžaduje veľa, veľa, ale naozaj veľa trpezlivosti. Niektoré deti dokážu ovládať svoj mechúr skôr, iné neskôr, niektoré ovládajú skôr cikanie, iné kakanie.

-         Pripravte sa na to, že nočné pomočovanie prestáva o niekoľko mesiacov až rokov neskôr ako denné. V niektorých prípadoch sa môže dieťa v noci pocikávať až do 6-ich rokov.

-         Mnohí rodičia sa snažia udržať dieťa na nočníku pomocou hračiek Môže ho vďaka tomu vnímať len ako miesto na hranie a nebude si ho spájať s vykonaním potreby. Potom sa stane, že tam sedí celú hodinu a hrá sa a potrebu vykoná až vtedy, keď mu natiahnete nohavice.

-         Nenechajte sa zbytočne ovplyvňovať príbuznými, kamarátkami a inými ľuďmi. To, že ich dieťa začalo chodiť na nočník skôr ako vaše, nie je vôbec dôvod na hanbu alebo na to, aby ste sa snažili celú situáciu nasilu urýchliť. Niekedy je dobré ignorovať ich dobre mienené rady, ktoré vás len zbytočne rozrušujú. Doprajte dieťaťu toľko času, koľko potrebuje. Skôr či neskôr sa to každé dieťa naučí.

 

Podľa knihy Výchova dětí, 1000+1 rada pro každou situaci (Gail Reichlin, Caroline Winkler)

logo1.jpg
CPPPaP
Bernolákova 383/10
908 51 Holíč
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one